Kliment Ohridski: Razlika med redakcijama

Izbrisana vsebina Dodana vsebina
mBrez povzetka urejanja
Vrstica 36:
'''Sveti Kliment Ohridski''' ([[Bolgarščina|bolgarsko]], [[Makedonščina|makedonsko]] in [[Srbščina|srbsko]] Свети Климент Охридски, sveti Kliment Ohridski, [[Grščina|grško]] {{jezik-el2|Άγιος Κλήμης της Αχρίδας}}, Ágios Klímis tis Achrídas) je bil srednjeveški [[Prvo bolgarsko cesarstvo|bolgarski]] svetnik, učenjak, pisec in prosvetitelj Slovanov,<ref>''Who are the Macedonians?'' str. 19. Hugh Poulton, C. Hurst & Co. Publishers, 2000, ISBN 1850655340.</ref><ref> Gerald H. Anderson. ''Biographical Dictionary of Christian Missions'', str. 138. Wm. B. Eerdmans Publishing, 1999, ISBN 0802846807.</ref><ref>{{navedi knjigo |author=Crampton, R.J. |year=2005 |title=A Concise History of Bulgaria. |publisher=Cambridge : Cambridge University Press |isbn=978-0521616379 |cobiss=5649971 |pages=}}</ref><ref> Paul Stephenson. ''Byzantium's Balkan Frontier: A Political Study of the Northern Balkans, 900-1204'', str. 78-79. Cambridge University Press, 2000, ISBN 0521770173</ref><ref>Michael Prokurat, Alexander Golitzin, Michael D. Peterson. ''The A to Z of the Orthodox Church'', str. 91. Rowman & Littlefield, 2010, ISBN 0810876027.</ref> * okrog [[840]]<ref>[https://books.google.com/books?id=2eTamGqyQhQC&pg=PA11&dq=st.+clement+born+840+macedonia&hl=bg&sa=X&ei=X_4EUoq7LojQOczTgOgI&ved=0CDEQ6AEwAA#v=onepage&q=st.%20clement%20born%20840%20macedonia&f=false Russian Church Singing, vol. II, Johann von Gardner, Vladimir Morosan, St Vladimir's Seminary Press, 1980, ISBN 0881410462, str. 11.]</ref><ref>''Encyclopedia "Bulgaria"'', vol. 2, BAN edition, Sofija 1981, str. 261</ref><ref name="povod">Andrej Škoviera. Svätí slovanskí sedmopočetníci. Bratislava: Slovenský komitét slavistov - Slavistický ústav Jána Stanislava Sav 2010, ISBN 978-80-89489-02-2, pp. 110-113. Ján Stanislav. Starosloviensky jazyk I. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1978, str. 20-21; 174, 219-230.</ref>, † [[916]]<ref>Karl Cordell, Stefan Wolff, ''Ethnic Conflict: Causes, Consequences, and Responses'', (Polity Press, 2009), 64.</ref>.
 
Bil je eden od najvidnejših učencev [[Sveti Ciril in Metod|svetega Cirila in Metoda]], soavtor [[Glagolica|glagolice]] in [[Cirilica|cirilice]], zaslužen zlasti za njuno širjenje med pokristjanjeniimi [[Slovani]]. Bil je ustanovitelj Ohridske literarne šole in pokrovitelj šolanja in jezika med nekaterimi slovanskimi ljudstvi. Bil je prvi škof Bolgarske pravoslavne cerkve,<ref> Ramet, Pedro. ''Religion and Nationalism in Soviet and East European Politics''. str. 373. ISBN 0-8223-0891-6.</ref><ref>Bakalov, Georgi; Kumanov, Milen (2003). ''Kumčevica''. Zgodovina Bolgarije v elektronski obliki. Sofija: Trud, Sirma. ISBN 954528613X.</ref> eden od sedmih apostolov Bolgarskega cesarstva ter zavetnik [[RepublikaSeverna Makedonija|RepublikeSeverne Makedonije]], [[Ohrid]]a<ref name=ref5>''Patron Saints Index: Saint Clement of Ohrid''. saints.sqpn.com. Pridobljeno 12. junija 2008.</ref> in Makedonske pravoslavne cerkve.<ref>[http://mpc.org.mk/MPC/istorija.asp ''Uradna spletna stran Makedonske pravoslavne cerkve''].</ref><ref>[http://www.mymacedonia.net/religion/archbishopric.htm ''Macedonia Travel info''].</ref>
 
==Poreklo==
Po hagiografiji [[Teofilakt Ohridski |Teofilakta Ohridskega]] je Kliment bolj kot vsi drugi poznal življenje sv. Metoda, zato večina zgodovinarjev meni, da je bil rojen v Bizantinskem cesarstvu na ozemlju, kjer je med svojo politično kariero služil Metod, se pravi da je bil Slovan iz južne Makedonije.<ref> David Farmer. ''The Oxford Dictionary of Saints''. Fifth Edition Revised, str. 394. OUP Oxford, 2011, ISBN 0191036730</ref> Drugi menijo, da je bila v času Klimentovega rojstva južna Makedonija del [[Prvo bolgarsko cesarstvo|Bolgarskega cesarstva]].<ref> Alban Butler, Paul Burns, David Hugh Farmer. ''Butler's Lives of the Saints'', vol. 7, str 220. A&C Black, 1995, ISBN 0860122565.</ref> Njegovo slovansko poreklo dokazuje ''Kratek življenjepis sv. Klimenta'' Teofilakta Ohridskega, ki ga imenuje ''prvi škof, ki je pridigal v bolgarskem jeziku'',<ref> Kiril Petkov. ''The Voices of Medieval Bulgaria, Seventh-Fifteenth Century, East Central and Eastern Europe in the Middle Ages, 450-1450'', str. 153. BRILL, 2008, ISBN 9047433750.</ref> medtem ko se v ''Ohridski legendi'' Demetrija Homatena imenuje ''Bolgar, ki je bil rojen nekje v Makedoniji''.<ref> Dimităr Kosev, Hristo Hristov. ''Documents and materials on the history of the Bulgarian people'', str. 54. Bulgarian Academy of Sciences, 1969.</ref> Zgodovinarji ga zato imenujejo tudi ''bolgarski Slovan''.<ref> Dimitri Obolenski. ''The Byzantine Inheritance of Eastern Europe'', vol. 156, Collected studies, ISSN 0961-7582, Variorum Reprints, 1969, str III, ISBN 086078102X</ref><ref> Robert Stallaerts. ''Historical Dictionary of Croatia'', str. 87. Scarecrow Press, 2009, ISBN 081087363X.</ref><ref> Hugh Lloyd-Jones. ''Greek in a Cold Climate G – Reference'', str. 123. Rowman & Littlefield, 1991, ISBN 0389209678. </ref>
 
Trditev, da je bil rojen v Velikomoravski v sedanji [[Češka republika|Češki]] in [[Slovaška republika|Slovaški republiki]], temelji na leksikografskih analizah Klimentovih del.<ref name="povod"/>